Karolína Sýkorová - obhájila titul majsterky Slovenska, 12.-14. február 2010
Pridal sgnr dňa Februr 15 2010 11:46:08

12.-14. februára sa v na zimnom štadióne v Banskej Bystrici uskutočnili majstrovstvá Slovenska v krasokorčuľovaní. V kategórii junioriek zvíťazila a obhájila tritul naša študentka Karolína Sýkorová.V konkurencii desiatich pretekárok zverenkyňa trénera Luboša Remiša dosiahla solídny bodový zisk 105,87 bodu. Zaručila si tak nomináciu na MS juniorov, ktoré sa uskutočnia 10. marca v holandskom Haagu. Medzi mladšími žiakmi titul vybojovala Kristína Keleová v suťaži tanečných párov...
Podrobné novinky

12.-14. februára sa v na zimnom štadióne v Banskej Bystrici uskutočnili majstrovstvá Slovenska v krasokorčuľovaní. V kategórii junioriek zvíťazila a obhájila tritul naša študentka Karolína Sýkorová. V konkurencii desiatich pretekárok zverenkyňa trénera Luboša Remiša dosiahla solídny bodový zisk 105,87 bodu. Zaručila si tak nomináciu na ME juniorov, ktoré sa uskutočnia 10. marca v holandskom Haagu.

Príbeh talentu, úsilia a úspechu
(10 rokov cesty do juniorskej a seniorskej reprezentácie)

Kapitola I. – Rozbehli to kolieskové korčule
Od narodenia som bola veľmi aktívne dieťa, stále v pohybe, stále som objavovala novinky života, ktorý okolo mňa prúdil. Moji rodičia mali k športu pozitívny vzťah, tak som si od mala užívala jazdu na bicykli (samozrejme nie na vlastnom, ale v sedačke), pokusy o lyžovanie na detských umelých lyžiach a dokonca aj skoky do vody (to som ešte netušila, že vo vode treba vedieť plávať). Pred letom v roku 1998 som dostala od rodičov darček. Vyzeralo to ako škatuľa od topánok, ale na veľkosť mojej detskej nôžky bola príliš veľká. Otvorila som ju a zbadal som krásne biele korčule s farebnými kolieskami. Celé leto som na nich šantila. Vtedy som ešte netušila, že o rok neskôr budem chcieť vyskúšať aj tie ľadové. „Maminka, čo budem robiť v zime, keď nebudem môcť jazdiť na kolieskových korčuliach???“. A tak sa zrodil nápad. V Trnave na zimnom štadióne v auguste 1999 usporiadal krasokorčuliarsky klub prípravný kurz pre deti ako som bola ja. Mamina neváhala ani chvíľu a ja som sa nevedela dočkať, kedy si obujem „pravé krasokorčuliarske topánky“ a vyskúšam ako sa to šmýka (inak s tými korčuľami bola tiež zábava, skúste začiatkom augusta zohnať korčule...). Mojím prvým vykorčuľovaním na ľad bol môj osud spečatený... (išlo mi to tak dobre, že ma hneď zaradili do klubu a začala som trénovať...)

Kapitola II. – Prvé preteky priniesli „mierny trapas“Dostala som sa do rúk mladému, vtedy začínajúcemu trénerovi (mimochodom trénuje ma doteraz), ktorý rozpoznal, že nie som úplné drevo a tak som začala spoznávať taje všetkých tých oblúkov, hrán, piruet a skokov. Po viac ako ročnom usilovnom tréningu prišiel prvý moment pravdy. Mala som absolvovať 1.12.2000 svoje prvé preteky v kategórii „hviezdičky“ v Nitre. Predviedla som ale „mierny trapas“ – zabudla som jazdu. Pozrela som na trénera, no ten bol priveľmi ďaleko. Zrazu som len z hľadiska začula ako mamina zakričala „pirueta“... a jazdu som úspešne odjazdila až do konca. Všetko dobre dopadlo, skončila som piata z trinástich štartujúcich – na prvú súťažnú jazdu celkom fajn...

Kapitola III. – Prienik na čelo domáceho rebríčka
Po sezóne 2001/2002, kde som sa motala na všetkých pretekoch niekde v lepšej polovici štartového poľa, prišiel čas poriadnej letnej prípravy. Ľadu nebolo veľa, ale trénovali sme „na suchu“ a poctivo. Výsledok sa dostavil nečakane rýchlo. V sezóne 2002/2003 som vyhrala všetky domáce preteky, vrátane môjho prvého titulu majsterky Slovenska v kategórii „mladšie nádeje“. Vďaka tomu som zvíťazila aj v celkovom hodnotení „Slovenského pohára“.
Úspechy doma podnietili môjho trénera preveriť moje schopnosti aj na medzinárodnej športovej scéne. Absolvovala som preteky zo série „European Criterium“ v Brne (ČR) a vo Viedni (Rakúsko). Skončila som šiesta a druhá. Vďaka tomu som sa kvalifikovala aj na finále „European Criterium“ do Bolzana (Taliansko). Aj finálové preteky som zvládla na „bedňu“ a tým som získlala celkové tretie miesto. To bola fantastická bodka za mojou prvou úspešnou sezónou 2002/2003.

Kapitola IV. – Úspešná obhajoba vybojovaných pozícií
„Nechcem prehrávať“ – s týmto mottom, ktoré je naozaj veľmi náročné plniť, som vyrazila do ďalších dvoch sezón, ktoré ma posunuli bližšie k môjmu cieľu – reprezentácia. V sezónach 2003/2004 a 2004/2005 som nastúpila na 29 pretekov a len 8 krát som skončila druhá. Získala som ďalšie 2 tituly majsterky Slovenska a 2 celkové víťazstvá v „Slovenskom pohári“ v kategórii „staršie nádeje“.
Nasledujúce dve sezóny 2005/2006 a 2006/2007 som už súťažila v kategórii „mladšie a staršie žiačky“. Môj život sa začal točiť okolo zahraničných pretekov a pokusov aj počas letnej sezóny trénovať na ľade. V lete som absolvovala vždy niekoľko sústredení, aby som nevypadla z tempa, pretože na domácom zimnom štadióne nebol od apríla do augusta ľad. Netrénovať by znamenalo stratu formy a nadobudnutých krasokorčuliarskych schopností. A to som nechcela...
V tomto období som zažila aj svoju prvú skúsenosť, čo pre športovca a mladého človeka znamená zmena prostredia. Opustila som Trnavu a začala nový život v Nitre, kde momentálne bývam, trénujem a študujem na 8 ročnom športovom gymnáziu.

Kapitola V. – Splnený sen
Sezóny 2007/2008 a 2008/2009 mi priniesli nové zážitky a skúsenosti. Zúčastnila som sa mojich prvých pretekoch ISU Grand Prix juniorov v Madride (Španielsko). Mala som možnosť trénovať v „Mekke“ krasokorčuliarov v Oberstdorfe (SRN). Stretla som sa s mnohými aktuálnymi hviezdami krasokorčuliarskeho neba. A po 10 rokoch som dosiahla svoj prvý cieľ – som juniorská reprezentantka a majsterka Slovenska za rok 2009. Zároveň som v 14. rokoch jediná aktívna krasokorčuliarka na Slovensku, ktorá má splnený test č.1, čo je najvyššie kvalitatívne ohodnotenie pretekára podľa predpisov Slovenského krasokorčuliarskeho zväzu ( SKrZ).

Kapitola VI. – Budúcnosť...
Myslím, že mám za sebou kvalitnú letnú prípravu. Mojim cieľom v rozbiehajúcej sa sezóne 2009/2010 je uspieť na juniorských Grand Prix v Budapešti (25.-30.8.), na ktorých mám už účasť zabezpečenú vďaka nominácii SKrZ, ako i na ďalších domácich, či medzinárodných pretekoch v juniorskej a možno i seniorskej kategórii...no najväčším snom sú Majstrovstvá sveta juniorov... Uvidíme...

Epilóg
Na záver môjho rozprávania chcem poďakovať mamine a ocinovi, že ma priviedli k tomuto krásnemu športu a neustále ma podporujú. Starkej, ktorá stojí vždy pri mne a všetkým najbližším, čo ma doteraz morálne a finančne podporovali. Moja veľká vďaka patrí aj trénerovi Ľubošovi Remišovi, ktorý mal správny odhad, vybral si ma a už 10 rokov sa snaží zo mňa vykresať úspešného športovca (a zdá sa, že sa mu to zatiaľ celkom darí...).
Zároveň chcem poďakovať spoločnosti neville group s.r.o. , bez ktorej by nevznikla táto internetová prezentácia a spoločnosti WebHouse, s.r.o., ktorá zabezpečila moju doménu a priestor pre umiestnenie stránky.

Ešte raz vám všetkým ďakujem !!!

Zdroj:www.sykorova.eu