Stredná športová škola

Rozhovor s reprezentantom SR - Michalom Zátorským
Pridal sgnr dňa November 17 2012 19:13:25

Podrobné novinky

Michale kde, u koho a v kolika letech jste s boxem záčínal, kdo vás k němu přivedl ?

S boxom som začal v Košiciach odkiaľ pochádzam, bolo mi 12 rokov. Prihlásil som sa do klubu BC Lokomotíva Košice s mojimi kamarátmi z domu. Moja mama s tým zo začiatku nesúhlasila, ale postupom času to prijala a teraz ma v tom rodičia podporujú. Zo začiatku ma trénoval tréner Rafael Horváth a neskôr pán Anton Spišiak.

V roce 2009 jste přestoupil na sportovní gymnázium a zároveň do klub BC Stavbár Nitra, jak jste přišel na tuto možnost, kontaktovali vás samy nebo se jste se přihlásil...

Ešte ako som boxoval za Košice, išli sme na 1.ligu do Komárna, tam som sa stretol s pánom Tiborom Hlavačkom. Vtedy som vedel o koho sa jedná, pretože som na internete sledoval jeho syna a zároveň teraz aj môjho trénera Paľa. Ako sme sa rozprávali, tak sa ma opýtal “nechcel by si trénovať u nás v Nitre ? “ v tej chvíli som ani nerozmýšľal nad ničím iným a povedal som áno, že by som chcel v Nitre trénovať. Rodičia s tým zo začiatku nesúhlasili, obávali sa ako sa mi bude dariť na škole, keďže to je športové gymnázium. Nakoniec som ich presvedčil a už sme riešili školu a internát. Najprv som musel prísť robiť skúšky, aby ma prijali. To sa podarilo a od septembra som už bol v Nitre.

Jak probíhá vůbec výuka na spotovním gymnáziu se zaměřením na box, v CR nic takového nemáme, můžete popsat svůj školně tréningový den?

Je to jednoduché. 7:30 budíček, 8:00 – 9:15 tréning, 9:45 škola do 14:10 potom dve hodinky oddych a 16:30 tréning do 18:00. Všetci športovci na tejto škole začínajú deň tréningom, až potom idú do školy. Zaradenie boxu do tejto školy vybavil tréner Tibor Hlavačka a je to super, že máme takúto príležitosť. Našu boxerskú halu máme len 10 minút chôdze od školy, každé ráno trénujeme s trénerom Palom Hlavačkom, v stredu po obede máme v škole regeneráciu. Všetci boxeri, ktorí sme tu začali študovať, sme sa prebojovali aj do reprezentácie, trénujeme oveľa viac ako naši konkurenti na Slovensku a aj to je dôvod, prečo si každý z nás vybojoval už niekoľko titulov majstra SR.

Jak vzpomínáte na první zápas a na první titul MSR v kategorii kadetů (již v Nitře)?

Prvý zápas bol v Košiciach. Bol to neoficiálny zápas, ktorý som vyhral. Môj prvý oficiálny zápas bol v Prešove, kde som prehral s Vranovčanom na body, boxoval som váhu do 44kg. Ešte som bol z toho všetkého taký poplašený, ale vedel som že tam patrím! Prvé majstrovstvá SR mi ušli kvôli chorobe, veľmi som bol z toho sklamaný, že som nemohol štartovať. O rok na to som vyhral môj prvý titul v Košiciach vo váhe do 48 kg, ale to už som trénoval v Nitre, občas ešte aj v Košiciach. Vo finále som sa stretol s vranovským boxerom, s ktorým som boxoval v Prešove a bol to už iný zápas, v tomto zápase som mu to vrátil. Získal som cenu aj ako najtechnickejší boxer majstrovstiev.

Rok 2010 byl pro vás superúspěšný, 3 tituly MSR ve třech kategoriích (kadeti, junioři i muži) a hlavně 5.místo na ME kadetů ve Lvově, ve čtvrtfinále to bylo hodně těsné že ?

Tie tri tituly boli super, tréneri mi verili, že ako 16-ročný môžem vyhrať aj republiku seniorov a ja som ich nesklamal. Európa išla taktiež výborne, dve výhry ma posunuli do štvrťfinále, no tam to bolo ako v zlom sne. V zápase s Litovcom som si veril, bol som lepší, bol som kreatívny a súper len stál v kryte a sem tam uderil ľavý hák. Zápas skončil remízou a na pomocné body sa 3 z 5 rozhodcov priklonili k Litovcovi, pričom to boli všetko rozhodcovia z ruských krajín. Bol som veľmi sklamaný, strašne som plakal, dokonca v ringu som sa psychicky zrútil, slzy vyronil aj tréner. Ten zápas som mal vyhratý, to som si istý. Nuž ale rozhodcovia mi medailu nedopriali.

V roce 2011 přišlo zranění ruky, bylo to vážné?

Bolo! Podstúpil som operáciu pravého palca, keď som si ho zlomil na GP Slovakia mládeže vo finále. Palec som si zlomil v druhom kole, no zápas som doboxoval s jednou rukou a vyhral som 19:8 ! O dva týždne na to prišla operácia a vynechal som 3 mesiace boxu. Snažil som sa ako tak trénovať, aby som úplne nevyšiel z cviku, ale moc sa toho nedalo. Bolo to hrozné a pre mňa ťažké obdobie. Keď už mi vybrali klince a dali dole sadru, začal som chodiť na rehabilitácie a pomaly trénovať, udierať sa s tou rukou ešte nedalo, až postupom času to išlo. Po 3 mesiacoch som išiel na ME v Dubline, príprava kvôli zraneniu však bola trochu obmedzená, ale nakoniec som sa cítil na ME dobre pripravený.

Byl jsem u toho když vás v na ME v Dublinu (2011) zbytečně diskvalifikovali, pokud si správně pamatuji vysoko jste vedl, soupeř už byl dvakrát veřejně napomínaný, nakonec diskvalifikovali vás, hala hučela, Andrej Kostka (prezident SABA) protestoval, jak by jste popsal co se stalo? Pokud to tedy sám víte...

No tak toto som ešte nezažil za moju doterajšiu kariéru, aby toto spravil ringový rozhodca. Diskvalifikoval ma za to, že vraj som skláňal hlavu. Priznám sa, hlavu som sklonil možno raz. Môj súper sa na mňa vešal a stále mi rukami tlačil hlavu dole, rozhodca mu na to skočil. Vyhrával som vysoko, mohol som postúpiť a toto sa mi stalo. „No koniec.“ Bolo to veľké sklamanie nie len pre mňa ale aj môjho trénera Pala Hlavačku. Na toho rozhodcu potom narobili krik, že to sa nerobí v 3. kole na takomto podujatí, predsa to nie je oblastná liga ! Osobne si myslím, že keby podáme protest možno by nám ho aj uznali ...

Kromě toho si z Dublinu ještě pamatuji na zvláštní přezdívku kterou vám fandili, přestože slovensky mluvím musel jsem si jí nechat přeložit, nějaký hlodavec, jak je to správně a jak jste k ní příšel ?

Hehehe. Tak tú prezývku som dostal, keď som začínal. Bolo to v Ústi nad Labem na mojom prvom medzinárodnom turnaji. Dali mi ju chlapci, ktorí tam boli so mnou a mne to ostalo až doteraz.(přezdívka je Pocik a prý to znamená v maďarštině myška )

Je rok 2012 a na mezinárodním turnaji mužů (stále je mu 17let) Bocskai v Maďarsku získáváte stříbrnou medaily, co ale bylo zajímavější že v semifinále jste porazil mistra Asie Číňana Changa, byl to váš nejtěžší soupeř kariéry, největší vítězství ? A jaký byl ten zápas ?

Porazil som ho o jeden bod 11:10, môžem ho zaradiť medzi tie najťažšie zápasy, keďže pri diskutovaní s trénermi sme vedeli že to nebude ľahký zápas. Číňania a celkovo Aziati sú boxeri, ktorí dosť hrajú na nohách a snažia sa byt technickí. Do toho zápasu som išiel s tým, že nemám čo stratiť, môžem iba získať, samozrejme nechcel som prehrať. Začal som svojím štýlom a sebavedomý súper to skúsil na blízku vzdialenosť, to je však moja partia! Súpera som zaskočil, po prvých dvoch kolách to bola remíza, takže muselo rozhodnúť tretie kolo. Chang odišiel po druhom kole kondične, čo som si hneď všimol a aj som to v treťom kole využil. Snažil som sa rozdávať a neinkasovať. Po treťom kole som sa veľmi tešil, no viac ako z víťazstva asi z toho, že som videl, že som spravil veľkú radosť svojím trénerom. Vo finále som nastúpil proti Rusovi, zápas to bol dosť vyrovnaný, no nakoniec rozhodli predsa len väčšie skúsenosti na strane súpera.

Stejný rok a juniorský turnaj Dan Pozniakas v Litvě, to už šaháte po nejcenějším kovu a zapisujete se do boxerské historie samostaného Slovenského státu...

Minulý rok som skončil na tomto turnaji druhý a keďže tento rok je mojím posledným v juniorke, tak som ho chcel vyhrať. Turnaj mužov Bocskai v Maďarsku mi dal dobré skúsenosti hlavne po psychickej stránke. Keď som prišiel na juniorský turnaj do Litvy, tak tam boli moje ročníky, žiadny o 10 rokov starší pán boxer. Veril som si, že môžem poraziť každého a to sa mi aj podarilo. Prejsť cez štyroch súperov na veľkom medzinárodnom podujatí sa doposiaľ v ére samostatnosti SR podarilo len môjmu trénerovi Palovi Hlavačkovi na MS juniorov v roku 2000, viem že som mu tým spravil veľkú radosť, že som to tiež dokázal. Danas Pozniakas patril k tým prípravným turnajom pred kvalifikáciou, ale bol dôležitý aj z hľadiska MS juniorov, pretože všetci, ktorí tam boli, budú štartovať aj na MS v Thajsku.

Kvalifikace na OH v Londýně ještě nevyšla ( prohra na kvalifikaci v Turecku s mistrem Europy Němcem Makarovem v prvním zápase), jak tedy bude vypadat příprava Michala Zátorského na MS juniorů v Thajsku (říjen 2012) ?

MS začínajú až v októbri, teraz s Nitrou doboxujem ligovú sezónu, čakajú ma ešte majstrovstvá SR juniorov a GP Slovakia mužov. Potom si chvíľu oddýchnem a začneme kondičnú prípravu zameranú na MS. V podstate celé prázdniny budem makať, čaká má aj sústredenie v Chorvátsku a vo Vysokých Tatrách, chcem sa cez prázdniny znovu kondične posunúť dopredu, v septembri a októbri už budú prípravné akcie a hlavne špecializovaný boxerský tréning.

V české republice vás můžou vidět fanoušce boxu v extaligovém drezu klubu BC Stavbár Nitra, jak se vám v extralize boxuje (pokud máte soupeře) a jaký byl váš nejtěžší protivník ?

Tak je to zápas ako každý iný, ideme ako kolektív a chceme uspieť! Ľahké to nebolo so žiadnym súperom, no zatiaľ som to všetko zvládol. Liga je však pre nás len príprava na reprezentáciu, tam musia prísť výkony vo vrcholnej forme, liga je ako súčasť tréningu.

V nitranské klubu vypadáte jako dobrá parta, s kým si nejvíc rozumíte ?

Tak samozrejme s trénermi a pfúú - to je ťažko povedať. Snažím sa s každým vychádzať dobre, je nás veľa a sme dobrá partia.

Věnujete se nebo věnoval jste se i jiným sportům nebo máte nějaké jiné zájmy které stojí za zmínku?

Keď som bol malý, hrával som futbal za moju obec .V 12-tich som sa trochu venoval capoeire /tanec s bojovými prvkami/ a potom boxu. Rád si zahrám ľadový hokej a rád si chodím zacvičiť do posilňovne.

Sledujete slovensko-českou boxerskou scénu a koho považujete za perspektyvního závodníka?

Ak myslite v Čechách tak to je Zdeňek Chládek.

Nějaké boxerské vzory v amatérském nebo profi ringu ?

Myslím si, že každý športovec má možno ten svoj idol. Mojím idolom alebo vzorom je Ukrajinec Vasyl Lomachenko, ktorý ešte aktívne boxuje. Spomenul by som ešte Muhammada Aliho.

Váhu 56 kg udržíte nebo počítáte s vývojem s přechodem do lehké? Je vám přece jen pořád 17 let

To sa uvidí, zatiaľ mi vyhovuje 56-ka.

Jaké jsou soukromé plány do budoucna, kde se vidíš za třeba 10 let ?

S boxom by som chcel naďalej pokračovať, chcem získať úspechy a po úspešnej amatérskej kariére by som vyskúšal aj profi ring, ak by prišla zaujímavá ponuka.

Nějaké poděkování nebo kdo tě v tvém životě a kariéře zásadně ovlivnil....

Pre tento šport som sa rozhodol sám. Na prvom mieste, by som chcel poďakovať svojím rodičom , že sú v tom so mnou naďalej a že ma podporujú ako sa len dá a to si najviac cením. Ľúbim ich najviac na svete.
A samozrejme svojim trénerom za doterajšiu prácu a verím, že našimi spoločnými silami budeme zbierať iba víťazstvá! Hlavné je uspieť...

Očami trénera Pala Hlavačku:
Mišo je asi najväčší tréningový poctivec, s akým som kedy pracoval, niekedy ho treba až brzdiť. Box je jeho život a dôležité je, že to má v hlave usporiadané, vie čo chce dosiahnuť. Priznám sa, že som ešte nikdy nezažil takú výkonnostnú premenu v priebehu 1-2 rokov ako u neho. Keď k nám prišiel pred 3 rokmi na športové gymnázium, tak sa našli aj takí, ktorí s úsmevom hovorili, že načo takého chlapca berieme, že sa bojí. Boxoval totiž dosť obranným štýlom, takmer každý súper ho v ringu naháňal. Odkedy je však u nás, tak na Slovensku neprehral žiadny zápas, je majstrom Slovenska vo všetkých vekových kategóriách. Behom dvoch rokov sa z neho stal na Slovensku jednoznačne boxer s najsuverénnejším ofenzívnym prejavom, ktorý v ringu diktuje tempo aj proti uznávaným medzinárodným boxerom. To všetko dosiahol hlavne vďaka svojmu prístupu, nerobí mu problém ísť na 120%, má svoj cieľ a ten chce dosiahnuť. Nedávno oslávil ešte len 18-te narodeniny a pre mňa je veľká výzva pracovať s ním tak, aby počas nasledujúceho olympijského cyklu stále výkonnostne rástol a dokázal sa prebojovať na OH do Ria 2016. O jeho tréningové nasadenie sa nebojím, no dôležité bude ho udržať v Nitre aj po skončení gymnázia tak, aby mohol box robiť ďalej naplno. Na Slovensku totiž nemáme ani jedného profesionálne plateného boxera, finančné podmienky sú dlhé roky problém. Verím však, že niečo vymyslíme a Mišo bude aj po skončení gymnázia pýchou slovenského boxu.

Aký je boxer?

Vyznáva predovšetkým ofenzívny štýl boxu a boj na strednú a blízku vzdialenosť, no stále sa s ním snažím pracovať aj na technických prvkoch, pretože to sú tie maličkosti ktoré vyhrávajú ťažké zápasy. Čím viac bude všestranný boxer, tým má väčšiu šancu uspieť proti akémukoľvek súperovi, no základom jeho štýlu každopádne ostáva útok. Veľa spolu preberáme taktiku, jeho plusom je, že počúva taktické rady a vie ich aj v ringu realizovať. Na prvý pohľad je jeho najsilnejšou stránkou výborná kondičná pripravenosť a sila, no skrýva sa za tým omnoho viac, pre mňa je jeho najsilnejšou stránkou psychika. Má rád výzvy, teší sa na zápasy, nemá obavy

pozn. rozhovor vzniknul před 3 měsíci, MS v Thajsku se nekonalo a je přesunuto do Jerevanu (Arménie) na prosinec, taktéž Michal přestoupil z kategorie do 60kg a BC Nitra už nenastupuje v české extralize

zdroj: www.boxevents.cz